Kornianské „first place“
Osem hodín ráno, budím sa a .... . Ako to už toto leto je a asi aj zostane, Oskar, ako ho mnoho ľudí z hnevom volá, buď vyspáva zimnú opicu alebo odišiel do „slnečného dôchodku“ a opäť pozerám do zamračeného rána, kde s poľutovaním zisťujem, že sa tvárim presne tak isto. Pohľad na rozospatú priateľku mi pohol náladu a kútik úst smerom nahor a uvedomujem si, čo nás to vlastne dnes čaká. S náladou pohoniča nadlávim za čas rovnajúci sa školskej hodine „babyská“ do najkrajšieho približovadla na svete a vyrážame k najkrajšej hasičskej zbrojnici, aby sme naladovali najkrajšie hasičské auto najlepšou hasičskou technikou, najkrajšími hasičkami a vyrazili do najkraj .... proste smer Korňa. Hasičov som nespomenul schválne, aby niekoho nenapadlo hľadať v poslednej vete kúsok irónie ! J
Po príchode do tejto sympatickej dedinky na Kysuciach ma bavia názvy všetkých osád a zariadení akoby náhodne končiacich hláskami „rňa“. Bezcharakterným zaparkovaním na miesto, kde zúfalá vodička pravdepodobne parkovala už pár minút začínam mapovať situáciu. Aby som to zhrnul: Ľudí sťa by tu niečo zadarmo dávali, hasičských áut ako na výstave veteránov ... Nedá mi nespomenúť perfektnú tribúnu či super pripravenú, aj keď trochu neštandardnú dráhu, takisto viacero bufetov s viac než vábivo voňajúcimi poživňami. Proste na prvý pohľad super organizácia v každom smere. Trochu zaskočený pozorujem výkony službukonajúceho komentátora, no po chvíli mu celkom prichádzam na chuť a po zvyšok dňa celkom s radosťou počúvam viac či menej vydarené komenty ...
Po nástupe, povýšení profesionálneho hasiča a odovzdaní vozidla hasičom domácej Korne bagristickým hlasom podaný rozchod dáva najavo, že sa súťaž začala. A keďže dámy majú prednosť, domáce „Kornianky“ rozbiehajú celý mechanizmus súťaže. Bohužiaľ, pohľady domácich junákov na domáce devy v dresoch asi pôsobili až príliš frustrujúco, dievčatá zneistili a tak namiesto ujúkania a výskania sa na tvárach po prvom útoku zjavili výrazy sklamania. V podobnej atmosfére to pokračovalo ešte niekoľko útokov, kým domáci borci neukázali, že trať majú v malíčku a nasekali prvú „pätnástku“. Spolu z pribúdajúcim časom pribúdalo družstiev, ktoré zasekávali časomieru pod spomínaných pätnásť sekúnd, chalanov, ktorí sa pri narážaní sacích košov tvárili akoby niečo v nádobe s vodou stratili a prúdari sťa by po výhru v športke bežali ....
Ale skončili srandičky a opadla nálada s informáciou, že sa blíži náš štart. Oboznámenie, že stroj DHZ Bytčica na tých pár sekúnd vymení môj fotoaparát vo mne rozprúdil divnú vlnu znepokojenia. S výrazom jahniatka idúceho na popravu (a priateľka dosvedčí že áno J) si nesiem tú zelenú „hadičku“ s priemerom približne 15 cm na základňu a uvažujem ako sa ešte vyhnúť ... Nepodarilo sa. Všetko je nachystané, stojac na štartovej čiare si náhle uvedomujem, že som zabudol, čo to vlastne mám prvé ... prásk! A ide sa. Ťažko opísať čo sa vlastne stalo. Každý urobil čo mal, všetko šlo hladko. Nastriekané tak, že by sa ani automatická kropička trávnika nemusela hanbiť. S vedomím, že je po všetkom otváram myseľ, pozerám časomieru, a zarážajú ma slová toho udrýstaného pána s mikrofónom: „a tento čas ich posúva v kategórii širokých hadíc na prvé miesto !“ Neverím .... Nasledujúcich pár družstiev nejak nevnímam, sústreďujeme sa na útok „našich žien“ ktoré mali štartovať o chvíľu. Príprava základe prebehla super, všetko pripravené, dievčatá správne naladené ... Veľké odhodlanie prezradil aj prvý prešľap a zrušenie prvého štartu. Druhý však už prebehol lepšie než štart autobusu zo zástavky číslo 22. Ale nie, naozaj perfektne. Takto má vyzerať útok, keď každá urobí čo má ... Bohužiaľ v silnej kategórii to však nestačilo na „bedňu“. Ale maximálna spokojnosť.
Zvyšok súťaže vzhľadom k faktu, že sme štartovali medzi poslednými prebehol hladko. Žiadne nebezpečné vytrhnutia prudníc ako v predošlých pár prípadoch. Nejaká tá roztrhnutá hadica sa našla, ale je veľa vecí čo sa trhajú v zápale vzrušenia no nie? Po opakovanom štarte predposledného družstva bolo odpískané, useknuté, ukončené!
Súťaž v Korni je dôkazom, že kvalitná akcia sa dá urobiť kdekoľvek a za akýchkoľvek podmienok. Popadali štrnástky, súťažiaci, myslím že nejaké to náradie, mne kameň zo srdca lebo som nepokazil útok a nebol som popravený spôsob nezverejniteľným ... A hlavne, padlo prvé miesto chalanov DHZ Bytčica, ktoré dúfam zruší ten usmolený začiatok tejto sezóny. A čo na záver? Pokračujme v tradícii! Takže?
HOWK !