Choď na obsah Choď na menu
 


 

O trištvrte na sedem ma budí hlas mojej šarmantnej priateľky a dozvedám sa, že vyrážame na súťaž do malebnej obce Stráňavy. Zaujímavá chuť v mojich ústach a veci ktoré si pamätám z predchádzajúceho dňa rovnajúce sa výrobkom zo slovaktualu napovedajú, že to bude celkom zábava.

 

Prichádzame k najkrajšej požiarnej zbrojnici na svete kde už prípravy finišujú. Zostava super, pár nových tvárí, skvelá nálada a ide sa. Cestou nič zaujímavé len ma začínajú znepokojovať dažďové kvapky na čelnom skle. Po príchode do dedinky sa bavím na ujovi v cestárskej veste a na základe jeho pokynov prichádzame na miesto „činu“. Štafeta pripravená slušne a dva útoky naznačujú, že by to malo ísť celkom rýchlo. Opak je však pravdou. Už pri nástupe zisťujeme, že mierny chaos sa nevyhol ani tejto súťaži. Po pár nevydarených presunoch sa „táboríme“ na ihrisku a začíname s prípravou štafety. Ovešaný postupne všetkým, čo mali okolostojaci pri sebe sa premieňam na nohatý vešiak, ale som v strehu s nachystaným fotoaparátom. O zábery nie je núdza. Príde chvíľa „ch“ a baby, ako ich voláme, sú na štarte. Je odštartované, všetko ide hladko, beh strieda šmýkačka ako s futbalového zápasu, beh, šmýkačka, trošku zádrhel na vrecku, ale je tu záver a pokrik, potlesk naznačujú, že sa všetko podarilo ako malo. Skvelý výkon – pochvala ! Nasledujú „muži“ . Štart podarený, opäť šmýkačky, až tu zrazu počujem rev hodný bojovníka wrestlingu a nepohodnutí sa pri odovzdávaní štafety má za následok 5 trestných sekúnd. Do konca opäť bez problémov. Čas dobrý, ale pochvalu si to nezaslúži! Nevadí, neplačeme nad rozliatym mliekom a chystáme sa na útok. Však tam im to vrátime, či? Presun podarený. S otvorenými ústami a očami veľkými ako golfové loptičky pozeráme na rozbahnené základne. Súboj s blatom ostatných tímov naznačoval, že príprava mala spočívať nielen v tréningoch, ale aj v posilňovaní. Ešte dvanásť a ideme. Informácia, že baby štartujú na suchšej polovici pozdvihla náladu. Nie však na dlho. Neviem z akých dôvodov už pár posledných družstiev nemohlo odštartovať len na lepšej časti. Dievčatá dostali pokyn a po pár neúspešných protestoch stavajú základňu. Beží päť minút ... . Nachystané, nastúpené, vody viac, ako na veľkú noc a už je tu štart. Je počuť zvukový signál a idú na to! Sanie podarené, mašina naskočila a útok sa preštrikoval blatom až na miesto. Vode sa napriek protestom tiež uráčilo prísť až na koniec a už to strieka. Výstrek za ktorý sa by sa nehanbili ani pri hasení budovy. Zasvietili oranžové svetlá a koniec. Podarilo sa. Čas na podmienky dobrý. Balí sa a chystajú sa chalani. Chalanisko pri cisterne zabudol ako fingujú ventily a mierne dopomohol základni k tomu aby to tam vyzeralo ako ryžové pole. Toľko nadávok naraz som počul len v krčme pri hokeji. Znovu päť minút. Rad na štarte sťa by nástup v armáde, „prásk“ a už bežia. Útok „roztiahnutý“, sanie ako treba, mašina má zvuk pripomínajúci monopost F1. Voda v hadici nič. Ventil zabraňujúci tete vode vstup do hadice výrazne zhoršil čas Bytčickému družstvu mužov. Dostriekané. Zachmúrené tváre prezrádzajú náladu chalanov, preto sa nesnažím nadviazať debatu. Opäť mi zostáva len poznamenať, bez pochvaly. Balíme, frfleme, ideme, sedíme, jeme, diskutujeme ....

 

Vyhodnotenie. Nastúpené družstvá nie je možné utíšiť. Matka príroda mi nadelila čo sa uší týka, tak mi to moc nevadí. Počúvam časy, pozerám na preberanie pohárov. Fotím. Umiestnenie dopadlo dobre. Dobre – na trojku. Proste, je čo vylepšovať. Sadáme do áut a ide sa.

 

Celý deň by som zhodnotil humorne, zaujímavo. Nik nikoho neroztrhol, nikomu sa nič nestalo, všetci sa bavili, jedovali. Stráňavy sa u mňa vykúpili vynikajúcim gulášom. Jedinú vec by som vytkol, a to je trošku dodržať pravidlá súťaže všetkým tímom. Snáď sa to časom zlepší. O týždeň je tu súťaž v Bytčici. Je to oslava stého výročia, tak Vás všetkých srdečne pozývam a teším sa. Užijeme si opäť kopec zábavy.

 

HOWK ...